Koľko premárnených slov a viet,
koľko premárnených hodín a liet,
vždy za to stojí,
i keď klaun mocnosti sveta sa bojí,
Láska, si tak abstraktná a reálna ako liek,
nikto ťa nikdy nevidel a pritom vnímal hneď,
na pokraji večnosti stojím v slovách týchto ...
a pritom svet ťa vníma občas tak plytko,
Počkám, či zastanem?
následkom tvojim podľahnem
a nájdem ťa v telách mnohých bdieť,
žeby už zahynul celý nami poznaný svet?
a tak blúdim len slovami,
vetami
hodinami
svetom
a hodnotami,
Chce sa mi len tak bdieť....