V prameni tlejúca, váhavá z lásky zrodená,
na kolenách čakajúc a odvahu hľadajúc,
stojí v túžbe preslávená a nežná ako túžba,
mrznúca myšlienka predstavy a ideál,
neexistujúc s rozvahou mysle naprieč oceánu,
nenávisti, zlobe a diablovi,
podávajúc ruku, kvitnúc ako jarný kvet,
miznúc v ústrety stratenej lásky,
v dogmách usilujúc o jasný pohľad,
vyvierajúc ako číry prameň slepoty života,
trhajúc sa tichom slovami,
zvláštnosťami a stratenými pojmami,
dušou, telami meniac podoby a symboly,
ach, tie nekonečné okovy ktoré nás zväzujú,
pozerajúc na lupienky kvetu,
oživujúc spomienky a dávnu nehu.