keď smútok opadne,
rany sa roztopia ako posledný sneh,
spomínaš pri káve,
ako bolo dobre na zelenej tráve,
hory, lúky a lesy,
sme mali ako na dlani,
boli sme im poddaní,
dopíjam horký čaj,
dúšky plné bylinkovej chuti,
krásne vonia,
spomínaš na pohoria?
na zasnežené vrcholky hôr?
na naše prvé dotyky a prvý sneh?
už nesvieti slnko,
zapadá,
dávam si dolu slnečné okuliare,
vidím ťa, ako mi mávaš rukou,
nie si sama,
je ti dobre...
opäť kráčaš do hôr,
a ja cítim pokoj,
mier,
už nie som sám.