Martin Albrecht
Len tak bdieť
Bdiem. Tam, kde takmer vždy. Vstupujem do seba a do teba. Neboj, je to len okamih myšlienok.
Obyčajný pracujúci človek, ktorý má rad prírodu, hudbu, knihy, filozofiu, fotenie a amatérsku kompozíciu hudby. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Bdiem. Tam, kde takmer vždy. Vstupujem do seba a do teba. Neboj, je to len okamih myšlienok.
Z času na čas zabúdame na to, čo máme. Niekedy je to priateľ, niekedy partner, niekedy sám život. Potom hľadáme niečo iné, zaujímavejšie, pestrejšie a farebnejšie. No opak je pravdou. Napokon nenachádzame okrem pokušenia nič iné ako vlastnú slabosť.
A tak sa blázon nadýchol ničoty. Prechádzali mu pritom hlavou rôzne myšlienky. Tie postupne expandovali a jeho myseľ pripomínala tornádo. Utekal lúkou. Po chvíli zakopol o kameň a tvrdo dopadol na zem. Lúkou pofukoval príjemný vetrík a v jeho myšlienkach zavládlo ticho...
Rýchlo utekajúci človek bežiaci k domčeku na konci sveta uzatvárajúc sa pred dažďom spomienok a myšlienok. Úpätie hory. Sledujúci pár, muž a žena hľadiac do diaľav minulosti, moknúc v spomienkach stekajúcich slzami ich tvárou v myšlienkach.
Chceme byť iní. Nevidieť skutočnosť, fakty a to aký sme, a tak skúšame. Deň, dva, niekedy celú večnosť...
Sedíme na rozprestretej deke na lúke. Smejeme sa. Je nám dobre. Je nás tam veľa. Miliarda? Možno aj viac, ani to radšej nerátam. Píšem si text k piesni a pýtam sa...
V poslednej dobe sa stretávam s jedným zaujímavým paradoxom u ľudí. Neviem, či tomu bolo tak vždy alebo je to nejaká zvláštna choroba pochodujúca si týmto dnešným svetom už dlhé roky. Viacej ľudí mi povedalo tento príbeh... Ona ho miluje, on ju tiež. Majú krásny vzťah. Zrazu prichádza niekto tretí do ich lásky. Je to jej kamarát? Kamarátka? Otec alebo matka? Alebo je to niekto z jeho strany? Tretí sa zrazu stáva dôležitou súčasťou niektorého z tých dvoch čo žijú láskou. Zrazu tretieho rozhodnutia majú veľkú váhu a vplyv na tých dvoch resp. len na jedného z nich. Je tu rozchod a každý je zrazu na inej ceste a z tretieho je druhý alebo prvý?
Dnes som mal chuť a čas sa ponoriť do mojich textov napísaných v minulosti. Našiel som medzi nimi tento o koníkoch. Ma takmer desať rokov.
Eliška postretla Leonarda. Bolo to v škole života. Konkrétne v jednej z jej tried, ktoré predstavuje ako taká v etapách ľudského života.
Panenská ulica č.28. Kaviareň. Na stolíku zaliaty čaj z čerstvej šalvie a jedna vinea. Štyri stoličky a z toho dve zívajúce prázdnotou...
Z času na čas sa pochovávame skôr ako tak učiní za nás niekto iný. Berieme mnohé ako samozrejmosť a pritom tak málo si pýtajú maličkosti, momenty, ktoré v nás vytvoria príjemné prežitky, chvíle a momenty tvoriace spomienky.
Je piatok. Konečne... Idem si do lekárne po kvapky do nosa. Ešte predtým dopisujem krátku myšlienku a pridávam ju sem ako svoj dnešný príspevok.